Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, môže v prípade, ak v spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, konať samostatne a postupovať podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce, t.j. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie aj na spoločníka (konateľa) bez pracovnej zmluvy, ktorému môže prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom ustanovení ZP okruh týchto osôb nevymedzuje, z možnosti rozšíriť poskytovanie stravovania za rovnakých podmienok ako vlastným zamestnancom nie sú vylúčené ani iné osoby, ktoré sú k zamestnávateľovi v inom právnom vzťahu. Nárok na poskytnutie stravy spoločníkovi vzniká (rovnako ako zamestnancom) v dňoch, kedy v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu dlhšie ako 4 hodiny. Ak za podmienok uvedených vyššie ide o poskytnutie príspevkov v súlade so ZP ako osobitným predpisom, potom tieto príspevky na účely zákona o dani z príjmov môžu byť akceptované ako daňové výdavky.
